Pravdupovediac, nechal som sa do tejto reality vtiahnuť aj ja. A tak po 30-tich rokoch konečne žijem reálne. Či skôr vidím ako sa reálne žije, a o čom tá realita vlastne je. O čom vlastne? Asi o tom, že je to realita, my čo tam nie sme, sme asi vo „Fikcii show“.
Aj keď, koľká to veľkorysosť od tvorcov, môžeme sa stať súčasťou tejto reality. Ako? Veľmi jednoducho. Aj keď každá je iná, všetky majú jedno spoločné: „SMS-kujte, hlasujte, volajte“. Náklady na realitu nie sú lacné, a realita musí byť aj zisková. Volajte, odmenou môže byť tričko, alebo hrnček s logom, ba aj niečo hodnotnejšie. Nech sa páči, cena hovoru, 89,- Sk. No nezavolajte tam.
Musím sa priznať, zatiaľ ma žiadna realita neoslovila až tak, aby som poslal svoj hlas. Keby len hlas, ale SMS. Vlastne áno, poslal som niekoľko SMS pri zbierke na kalamitou postihnuté Tatry. Ale to sa asi neráta. „Neposielaj, veď ktovie kde tie peniaze skončia“, počul som v tej dobe z mnohých úst. A z tých istých, s odstupom času, celých vytešených: „Včera som poslal svojmu favoritovi XY 15 SMS-iek“.
Nuž, každý máme iné priority, každý priorie niekde inde...