Aj ja mám jedného, na ktorého sa môžem úplne spoľahnúť. V nejednej situácii mi už pomohol. Občas to boli aj ťažké životné skúšky. Možno som si už aj zvykol, že je mi stále ochotný pomôcť, že sa na neho asi až príliš spolieham. Ale asi nie som sám, pomáha aj iným.
Pritom naše zoznámenie začalo celkom nevinne. Bolo to na jednom „trampe“ v Slovenskom raji. Také väčšie stretnutie kamarátov. Počasie upršané, chladno... Snažili sme sa urobiť oheň. Vcelku nám to išlo, ale plamienky boli predsa len maličké...
A v tom Ho niekto spomenul. Hneď ako som počul to meno, vedel som že budeme dobrí priatelia. A vlastne, spomenul som si, že ja Ho už poznám.
Nuž, ako sme tak hľadeli do toho biedneho ohníka, celá partia ľudí, zaznela tá veta: „To sa rozhorí.“
Bolo to tak, priateľ Tosa ohník rozhorel. A pritom má toho toľko na starosti.
Tosa urobí...
Tosa urovná...
Tosa napíše...
Tosa všetko nejako vyrieši...
Možno by som toho mal viac urobiť ja sám, alebo ty..., ale keď Tosa je taký ochotný...